Všade Kvety u Tessee

Témata

Kalendář

Rastliny ozdobné listom

Ananás pestovaný

Nejeden pestovateľ subtropických rastlín zatúži dopestovať ďalšie známe i menej známe druhy subtropického alebo tropického ovocia. Už samotné zelené rastliny pôsobia dekoratívne, o to viac s plodmi. Medzi takéto rastliny patrí ananásovník (Ananas comosus), ktorého plod právom získal prívlastok „kráľ plodov“, pre chutnú aromatickú dužinu i ružicu listov na vrchole pripomínajúcu korunu. Ananásovník rastie vo vlhkých trópoch, a tak jeho nároky na prostredie a pestovanie u nás nie sú veľké. Je dostatočne prispôsobivý, vyžaduje však špecifickú techniku pestovania.

Nároky na prostredie

Svetlo
Vyžaduje intenzívne svetlo, v lete polotieň. Priame úpalové slnko mu škodí, čo sa prejaví prechodným sčervenaním úzkeho pásu na všetkých listoch. Dobre znáša premiestňovanie, preto počas roka môžeme rastlinu niekoľkokrát preniesť na najvhodnejšie miesto.

Teplota
Na teplotu vzduchu, má počas roka špecifické požiadavky. Ideálne rastie pri teplote 25 až 32 °C. Nočné teploty by mali byť nižšie o 6 až 8 °C. Pri teplote nad 32 °C zastavuje rast. Pre dozrievanie plodu sú vhodné denné i nočné teploty okolo 21 °C. kritické teploty sú pod 10 °C. Na prezimovanie vyžaduje teplotu 15 až 20 °C. Ojedinelé teplotné výkyvy mu neškodia. Odrody s hladkými okrajmi listov sú na nízke teploty chúlostivejšie ako odrody s pílovitými okrajmi listov.

Voda
Ananásovník zalievame v období rastu až po miernom obschnutí povrchu substrátu. Zalievame aj do stredu ružice listov. Ak začnú vyrastať nové listy čoraz menšie a nápadne červené, signalizuje to kvitnutie. Preto prestaneme zalievať do ružice. V zimnom období zalievame v dlhších intervaloch menšou dávkou vody. Zalievame viac popri okraji nádoby. Ak rastlina dorastie do priemeru šesťdesiat až osemdesiat centimetrov, zálievku počas zimy veľmi obmedzíme. Tým stimulujeme tvorbu zárodkov kvetov. Kvitnutie môžeme stimulovať aj acetylénovou vodou, ktorú získame chemickou reakciou ôsmich gramov karbidu vápnika s jedným litrom vody, alebo necháme prebublať vodu cez acetylén z fľaše na zváranie plameňom. Touto vodou opakovane si v päťdňových intervaloch pokropíme celé listy.

Živiny
Ananásovník je stredne náročný na živiny. Prihnojujeme ho plným tekutým hnojivom, napríklad Harmavitom, do pôdy aj do ružice. Rastline prospieva prihnojenie na jar i v lete močovinou. Interval medzi hnojivými zálievkami môže byť desať až štrnásť dní. Hnojíme, keď rastlina dobre rastie. Na pestovanie v nádobe použijeme substrát zložený z hrubších častí – do dvoch centimetrov – napríklad: parenisková zemina, rašelina, kompost, piesok 1:1:1:1. Zakoreňuje plytko, preto nevyžaduje veľkú nádobu. V prvom roku v lete presádzame zakorenenú ružicu do črepníka s priemerom pätnásť centimetrov, v druhom roku na jar do črepníka s priemerom dvadsať centimetrov a v treťom roku do črepníka s priemerom tridsať centimetrov. Neskôr už nepresádzame, pretože ananásovník pestovaný v nádobe zarodí iba jeden raz. Na plantážach pestované ananásovníky zarodia až päťkrát. Potom rastliny zaorú a založia novú plantáž. Ananásovník už počas rastu vytvára niekoľko odnoží. Tie po dozretí plodu použijeme na rozmnoženie.

Rozmnožovanie
Najkvalitnejšie sú odnože pri zemi, takzvané pôdne ružice. Smerom k vrcholu vyrastajú menšie a menej kvalitné ružice. Najmenej kvalitná na rozmnožovanie je plodová ružica. Kvalita ružice určuje schopnosť zakoreňovať a súčasne počiatočnú dynamiku rastu. Prirodzene, každý pestovateľ môže začať zakorenením plodovej ružice a dopestovať tak súčasne kvalitný plod i kvalitnejšie ružice na rozmnožovanie.

Plodovú ružicu, ktorá nesmie byť zvädnutá, odrežeme aj s kúskom dužiny. Prvé mladé listy otrháme. Odrežeme ružicu aj s dvojmilimetrovou časťou dužiny. Reznú ranu zasypeme práškovým stimulátorom alebo rozdrveným dreveným uhlím a necháme aspoň dva týždne zasušiť pri teplote 22 až 25 °C. pripravíme zavárací pohár, ktorý do jednej tretiny naplníme zmesou vláknitej rašeliny a agroperlitu 1:1 a ružicu zapichneme asi dva centimetre po listy. Ružicu rosíme, až je substrát mierne zvlhčený. Pohrá prikryjeme igelitom s malými dierkami. Zakoreňovanie trvá štyri až dvanásť týždňov pri teplote 25 až 28 °C. na zakorenenie je ideálne obdobie okolo Vianoc, kedy môžeme pohár umiestniť na radiátor. Meriame teplotu a čiastočným odizolovaním novinami ustálime požadovanú teplotu. Niekedy zakoreňovaná ružica nezakorení, ale vytvorí niekoľko nových ružíc. Tie odrežeme a uvedeným spôsobom zakoreníme. U nás ananásovník chorobami ani škodcami netrpí.


Vypestujte si doma ananás

Ak ste si na tohtoročný Štedrovečerný stôl kúpili okrem iného ovocia aj ananás, poradíme Vám ako si z neho vypestovať ananásovník.

Odlomíme vrcholovú ružicu od plodu, odstránime aj ostatok dužiny a ranu zasypeme práškovým drevným uhlím. Z ružice tiež odstránime zahnívajúce a suché listy. Po tejto úprave dáme ružicu na jeden až dva týždne na suché a teplé miesto až kým ranka nezaschne.

Pripravíme si kvetináč s drenážnou vrstvou a zmes rašeliny a hrubozrnného piesku v pomere 1:1. Po zaschnutí reznej plochy na ružici, ju vtlačíme opatrne 0,5 až 2 cm do vlhkého substrátu. Kvetináč so sadenicou vložíme do igelitového vrecúška alebo tašky a umiestnime ho na teplé a svetlé miesto. Keď začnú zo stredu ružice vyrastať nové listy, vrecúško odstránime. Zdravá ružica zakorení pri teplote 23-30 °C asi za jeden až tri mesiace.

Tento spôsob získavania nových sadeníc je pomerne úspešný. Stane sa však, že ružica po odlomení a ošetrení začne rýchlo vädnúť a schnúť. Je to dôsledok dlhodobého skladovania ananásu v chlade. Takáto ružica je pre pestovanie nevhodná, preto treba už pri nákupe dbať aby bola nepoškodená.

Po dosiahnutí výšky asi 70 cm, t. j. Vo veku dvoch až troch rokov, dochádza ku kvitnutiu. V jarných mesiacoch môžeme ananásovník donútiť ku kvitnutiu, použitím acetylénovej vody. Získame ju rozpustením 80 g karbidu vápnika v 10 litroch vody (na jednu ružicu asi 0,1 l roztoku). Rastlina začne kvitnúť po 4-6 mesiacoch drobnými fialovými kvetmi. Plody dozrievajú na jeseň a v zime.
 
Teším sa na Vás nabudúce :))